PLOŠTICA POSTEĽNÁ

VÝSKYT | BIOLÓGIA | STRAVOVANIE | ŠÍRENIE | IDENTIFIKÁCIA

Aj napriek mnohým tvrdeniam, že sa ploštice šíria z dôvodu nečistoty a zanedbanej hygieny, výskyt ploštíc nesúvisí od hygienických podmienok prostredia. Nezávisle, od hygienického štandardu prostredia, sa môžu ploštice vyskytovať v bytoch, rodinných domoch, hoteloch, ubytovniach a ubytovacích zariadeniach, internátoch, nemocniciach, divadlách a sporadicky aj v dopravných prostriedkoch. Odborníci sa zhodujú, že na vzrastajúci výskyt a šírenie ploštice posteľnej má priamy vplyv zvýšená migrácia obyvateľstva, genetická rezistencia na určité druhy insekticídov a medzinárodný cestovný ruch. Najčastejšie si ich ľudia z infestovaných miest môžu nevedome zavliecť do svojej domácnosti v batožine, odeve, kabelke, topánkach i nábytkom z antikvariátu.

Pokiaľ sa problém s plošticami nerieši včas, najmä v bytových domoch, hoteloch, ubytovniach, internátoch a pod., môže v krátkej dobe problém prerásť do rozsiahlych rozmerov. Ploštice sa dokážu presúvať v objektoch cez inštalačné šachty (stupačky), škáry okolo teplovodných a inštalačných potrubí a rôzne trhliny v stenách. Za priaznivého počasia, najmä v letných mesiacoch dokážu preliezť i cez vonkajšiu fasádu a spoločné balkóny. Ploštice majú veľmi dobré adaptačné schopnosti. Dokážu sa rýchlo rozmnožovať a rozliezť do okolitých izieb a bytov. Pri výskyte ploštíc odporúčame riešiť túto situáciu čo najskôr a daný problém zveriť do rúk špecialistom. 

Koncom minulého storočia sme sa stretávali s výskytom ploštice len zriedkavo. V súčastnosti však celosvetový nárast výskytu ploštíc dosahuje pandemický rozsah a narastajúci globálny problém. Ploštica posteľná sa dokáže rýchlo adaptovať. V súčastnosti je rozšírená na všetkých kontinentoch, okrem Antarktídy. Prvé zmienky o plošticiach sú známe už zo starovekého Egypta.

V súčastnosti je výskyt ploštíc celosvetovým problémom. Ploštice sa často vyskytujú v bytoch, bytových domoch, kanceláriách, hoteloch, ubytovniach, zdravotníckych zariadeniach ale aj v dopravných prostriedkoch. Výskyt ploštíc nie je otázkou hygienických návykov, sú len vecou prenosu. Vzhľadom na to, sa môžu vyskytnúť aj v tých najluxusnejších hoteloch alebo domácnostiach. Ploštice sa živia len ľudskou krvou a po uštipnutí spôsobujú nepríjemné svrbivé opuchy a rôzne alergické reakcie ako sú nespavosť a pod. Ak sa ploštice objavili vo vašej domácnosti, alebo ich ako “suvenír” zanechala u vás návšteva, je veľmi dôležité riešiť tento nepríjemný problém čo najskôr. Voľne dostupné prípravky a rôzne “babské recepty” sú neúčinné, alebo majú len krátkodobý účinok. Ploštice patria medzi nepríjemne, krv sajúce ľudské parazity, ktorých úplná likvidácia vyžaduje vždy profesionálnu dezinsekciu.

Kradnú Vám ploštice pokojný spánok a spôsobujú Vám nepríjemné štípance?
Neváhajte, kontaktujte nás čo najskôr!

PLOŠTICA POSTEĽNÁ

Ploštica posteľná (Cimex lectularius) je bezkrídly ektoparazit živiaci sa ľudskou krvou. Pre plošticu je ľudská krv životne dôležitá, pretože je zdrojom minerálov a ostatných živín. Telo ploštice je sploštené, oválneho tvaru, žltohnedého až červenohnedého sfarbenia. Dospelé jedince dosahujú veľkosť 5 až 6 mm, pričom nymfy prvého vývojového štádia majú len 1 mm. Ploštica je svetloplachá, najviac je aktívna v noci. Avšak, nič netušiaceho spiaceho človeka – hostiteľa môže napádať aj počas dňa. Po uštipnutí spôsobuje v mnohých prípadoch nepríjemné alergické reakcie vo forme začervenaných a svrbiacich kožných lézií. Ploštice sa počas dňa skrývajú prevažne na tmavých miestach, najčastejšie v posteľných konštrukciách a roštoch, sedačkách, rôznych štrbinách a spojoch v nábytku a pod. Priemerne sa dospelá ploštica dožíva 9 až 12 mesiacov. V ideálnych podmienkach, pri dostatku “obživy” a teplote 21 ºC až 28 ºC však dokáže prežiť až 14 mesiacov.

AKO RÝCHLO SA ROZMNOŽUJÚ PLOŠTICE?

Dospelá samička je schopná naklásť denne 1 až 5 vajíčok, ktoré majú veľkosť makového zrnka a biele sfarbenie. Plášť vajíčka obsahuje lepkavý sekrét čo umožňuje ploštici jeho uchytenie na rôzne povrchy. Ploštica kladie vajíčka na tmavé a neprístupné miesta, primárne však čo najbližšie ku miestu kde človek pravidelne spáva (konštrukcie postelí a sedačiek, matrace a nábytok v blízkosti postelí). Počas svojho života nakladie jedna ploštica priemerne 550 ks vajíčok.

V závislosti od teploty prostredia sa z vajíčok v priebehu 5 až 9 dní liahnu larvy – nymfy, ktoré sú schopné okamžite sať ľudskú krv. Po vyliahnutí majú nymfy veľkosť 1 mm a pokiaľ nie sú nasaté krvou sú voľným okom takmer neviditeľné. Do štádia dospelosti prekonávajú ploštice 5 nymfálnych – vývojových štádií. Pri vhodných podmienkach prostredia a dostatku obživy – ľudskej krvi, je doba prechodu medzi dvoma vývojovými štádiami 3 až 7 dní. Pri každom prechode na vyššie vývojové štádium zvliekajú nymfy kožu – exuvie. Vývoj od vajíčka k vajíčku trvá v priemere pri izbovej teplote 30 až 45 dní.

AKO SA ŠÍRIA PLOŠTICE?

Aj napriek mnohým tvrdeniam, že sa ploštice šíria z dôvodu nečistoty a zanedbanej hygieny, výskyt ploštíc však nie je podmienený hygienickými podmienkami prostredia. Ploštice sa vyskytujú nezávisle od hygienického štandardu prostredia. Môžu sa vyskytovať v bytoch, domoch, hoteloch, ubytovniach, internátoch, nemocniciach, divadlách a sporadicky i v dopravných prostriedkoch. Odborníci sa zhodujú, že na vzrastajúci výskyt a šírenie ploštice posteľnej má priamy vplyv zvýšená migrácia obyvateľstva, genetická rezistencia na určité insekticídy, medzinárodný cestovný ruch a nevedomosť obyvateľstva o danej problematike.

Pokiaľ sa dezinsekcia voči plošticiam nerieši včas, najmä v bytových domoch, hoteloch, ubytovniach, internátoch a pod., môže tento problém v krátkej dobe prerásť do epidemických až endemických rozmerov. Ploštice sa presúvajú cez inštalačné šachty (stupačky), škáry okolo teplovodných a inštalačných potrubí a trhliny v stenách. Za priaznivého počasia, najmä v letných mesiacoch dokážu preliezať i cez vonkajšiu fasádu a spoločné balkóny.

Najčastejšie si ich ľudia z infestovaných miest môžu nevedome zavliecť do svojej domácnosti v batožine, odeve, kabelke, topánkach i nábytkom z antikvariátu. Majte “oči na stopkách” ak pravidelne zdržiavate alebo prebývate v ubytovniach, hoteloch, internátoch i zariadeniach sociálnych služieb. Môžete sa tak nevedome stať pre ploštice novým hostiteľom.

STRAVOVACIE NÁVYKY PLOŠTÍC - SATIE ĽUDSKEJ KRVI

Ploštica je schopná lokalizovať svojho hostiteľa až na vzdialenosť 3 metre. Človeka dokáže vycítiť za pomoci citlivých senzorov na tykadlách a to podľa teploty ľudského tela, vydychovaného oxidu uhličitého a výlučkov potných žliaz človeka – feromónov. Krv sajú všetky vývojové štádia ploštíc. Aj napriek skutočnosti, že ploštice sú svetloplaché, môžu spiaceho hostiteľa napádať i počas dňa.

Ploštice sajú krv v prevažnej miere na miestach kde je ľudská pokožka najtenšia – najčastejšie na rukách, nohách, krku a na chrbáte. Krv sajú priamo z krvných vlásočníc, ale aj z poškodených kožných tkanív. Vyššie vývojové štádia ploštíc sú schopné nasať krv v priebehu 10 minút. Čerstvo vyliahnuté jedince – nymfy sa nacicajú krvi do 3 minút. Parazitujúca ploštica pri cicaní krvi vpúšťa do rany sliny obsahujúce enzýmy, ktoré majú anestetický účinok. Nič netušiaci človek preto nemusí pociťovať uštipnutie okamžite. Vo väčšine prípadov si ľudia spozorujú nové štípance na tele až ráno po prebudení.

Doba medzi dvoma saniami krvi je 3 až 15 dní. Po nacicaní krvi sa skrývajú na tmavých miestach vo svojich úkrytoch kde nerušenie trávia nasatú krv.

V dôsledku absencie hostiteľa (obdobie hladovania| sa najmä dospelé jedince majú tendenciu rozliezať a sú schopné prekonať vzdialenosť až 50 metrov v priebehu noci. 

Na základe doterajších vedeckých výskumov sa nepredpokladá, že ploštice pôsobia ako biologické vektrory infekčných ochorení (ani HIV). Ploštice môžu okrem svrbivých štípancov spôsobovať zdravotné problémy ako sú nespavosť, psychická podráždenosť, nočné mory, halucinácie, depresie, astmu, anémia atď. Avšak, u citlivých ľudí môže uštipnutie plošticou vyvolať anafylaktický šok. U niektorých ľudí však nespôsobuje uštipnutie plošticou žiadne alergické prejavy (len asi 5 – 15% ľudskej populácie). Takíto “odolný” ľudia môžu byť tak nevedome ich stálymi hostiteľmi a prenášačmi.

IDENTIFIKÁCIA VÝSKYTU PLOŠTÍC

V prípade podozrenia na výskyt ploštíc vo vašej domácnosti,  je potrebné zamerať sa na miesta ich pravdepodobného výskytu a za pomoci baterky a lupy tieto miesta dôkladne skontrolovať. V počiatočných fázach zamorenia nie je prítomnosť ploštíc mnohokrát zrejmá a prípadné štípance sú pripisované inému hmyzu, najčastejšie komárom. Ak sa však prebúdzate so štípancami a v spálni nenájdete komáre, resp. nie je práve ich sezóna bude sa pravdepodobne jednať o prítomnosť ploštice posteľnej.

Kde hľadať a čo skontrolovať?

    • posteľná konštrukcia – rošty, čelo postele a spodná časť postele
    • matrace – najmä bočné steny matracov, zips, švíky, záhyby
    • nábytok v blízkosti postelí – nočné stolíky, poličky, komody, zadná strana obrazu atď.
    • obklady v okolí postelí, tapety, garníže, podlahové lišty, elektrické zásuvky
    • rôzne štrbiny na nábytku, trhliny v stene a škáry okolo teplovodných rozvodov

Príznaky výskytu ploštíc

    • začervenané svrbiace štípance, prípadne väčšie kožné lézie
    • trus – exkrementy, bodky o veľkosti 1 až 2 mm tmavohnedej farby
    • krvavé škvrny na posteľnej bielizni
    • vajíčka ploštíc o veľkosti makového zrnka bielej farby
    • živé jedince o veľkosti 1 – 6 mm
    • v prípade silného zamorenia je typický sladkastý zápach pripomínajúci hnilé maliny 
miesta-vyskytu-plostic
Kradnú Vám ploštice pokojný spánok a spôsobujú Vám nepríjemné štípance?
Neváhajte, kontaktujte nás čo najskôr!