PLOŠTICA POSTEĽNÁ
BIOLÓGIA PLOŠTICE POSTEĽNEJ
Ploštica posteľná (Cimex lectularius) je bezkrídly ektoparazit živiaci sa ľudskou krvou, z ktorej získava všetky životne dôležité živiny. Voľne v prírode sa nevyskytuje. Miesta, v ktorých sa vyskytujú sú prevažne nimi infestované domácnosti a ubytovacie zariadenia (hotely, ubytovne, chaty, školské internáty, zariadenia sociálnych služieb atď.), v ktorých pravidelne prespávajú ľudia. Ploštica je svetloplachá a jej aktivita je zrejmá najmä v noci. Počas dňa sa za svetla najčastejšie ukrýva v tmavých zákutiach postelí, pohoviek, gaučov, v rôznych škárach a netesnostiach v nábytku, v obkladoch, či v štrbinách stien. Tvar tela ploštice je sploštený, oválneho tvaru, žltohnedého až červenohnedého zafarbenia. V závislosti od vývojového štádia, je veľkosť ploštice 1 až 6 mm, pričom dospelé jedince dosahujú veľkosť 6 mm a nymfy prvého vývojového štádia len 1 mm. Nymfa je nedospelé životné štádium (larva), ktorá podstupuje nepriamy vývoj s neúplnou premenou. Larva tvarom tela pripomína dospelého jedinca a pri prechodne na vyššie vývojové štádium zvlieka svoju kožu (exuvie – zvlečené telá).
Dospelá samička ploštice posteľnej je schopná naklásť denne 1 až 5 vajíčok, ktoré sú o veľkosti makového zrnka a bieleho sfarbenia. Povrch vajíčka ploštíc obsahuje sekrét, ktorý pôsobí ako lepidlo a dospelej samičke tak umožňuje jeho uloženie na rôzne povrchy. Vajíčka kladie prevažne na tmavé a stiesnené miesta, spravidla čo najbližšie k zdroju potravy (konštrukcie postelí a sedačiek, matrace a nábytok v blízkosti postelí). Počas svojho života nakladie priemerne 550 ks vajíčok. Pri izbovej teplote sa v priebehu 5 až 8 dní liahnu nymfy o veľkosti 1 mm, ktoré sú schopné okamžite sať ľudskú krv. Pokiaľ nie sú larvy nasaté krvou sú takmer priesvitné a „voľným okom“ môže byť veľmi obtiažne ich spozorovať. Akonáhle sa však nasajú krvi, ich telo sa sfarbí do typicky krvavo-červenej farby. Pre dosiahnutie dospelosti musia prekonať larvy 5 vývojových štádií. Pri vhodných podmienkach prostredia, ktoré predstavujú dostatok ľudskej krvi a izbovú teplotu, je doba prechodu medzi jednotlivými vývojovými štádiami 3 až 7 dní. Vývoj od vajíčka k vajíčku trvá v priemere pri izbovej teplote 30 až 45 dní. Dospelá ploštica dokáže prežiť bez potravy, za zníženej biologickej aktivity, 10 až 14 mesiacov.
Stravovacie návyky ploštíc - satie ľudskej krvi
Na základe doterajších vedeckých výskumov sa nepredpokladá, že ploštice pôsobia ako biologické vektrory infekčných ochorení (ani HIV). Ploštice môžu okrem svrbivých štípancov spôsobovať zdravotné problémy ako sú nespavosť, psychická podráždenosť, nočné mory, halucinácie, depresie, astmu, anémia atď. Avšak, u citlivých ľudí môže uštipnutie plošticou vyvolať anafylaktický šok. U niektorých ľudí však nespôsobuje uštipnutie plošticou žiadne alergické prejavy (len asi 5 – 15% ľudskej populácie). Takíto “odolný” ľudia môžu byť tak nevedome ich stálymi hostiteľmi a prenášačmi.
Ploštica dokáže lokalizovať človeka do vzdialenosti 3 metrov. Človeka dokáže lokalizovať podľa teploty ľudského tela, vydychovaného oxidu uhličitého a výlučkov potných žliaz človeka – feromónov. Sať krv sú schopné všetky vývojové štádia ploštíc. Aj napriek skutočnosti, že ploštice sú svetloplaché, môžu spiaceho hostiteľa napádať i počas dňa. Ploštice sajú krv v prevažnej miere na miestach kde je ľudská pokožka najtenšia – najčastejšie na rukách, nohách, krku a na chrbáte. Krv sajú priamo z krvných vlásočníc, ale aj z poškodených kožných tkanív. Vyššie vývojové štádia ploštíc sú schopné nasať krv v priebehu 10 minút. Čerstvo vyliahnuté jedince – nymfy sa nacicajú krvi do 3 minút.
Počas satia krvi vpúšťa parazitujúca ploštica do rany sliny obsahujúce enzýmy, ktoré majú anestetický účinok. Nič netušiaci človek preto nemusí pociťovať uštipnutie okamžite. Vo väčšine prípadov si ľudia spozorujú nové štípance na tele až ráno po prebudení. Doba medzi dvoma satiami krvi je 3 až 15 dní. Po nacicaní krvi sa skrývajú na tmavých miestach vo svojich úkrytoch kde nerušenie trávia nasatú krv. V dôsledku absencie hostiteľa (obdobie hladovania), alebo používaním voľno predajných prípravkov, majú dospelé jedince ploštíc tendenciu sa rozliezať do susedných miestností, izieb a bytových jednotiek.
Zaradiť do: Výskyt ploštíc
Na území Slovenska sa vyskytuje niekoľko druhov ploštíc, pričom vo voľnej prírode sa vyskytuje napríklad ploštica lastovičia (Oeciacus hirundinis), ploštica holubia (Cimex columbarum) a ploštica netopieria (Cimex pipistrelli). Významné sú predovšetkým tie druhy ploštíc, ktorých primárnym hostiteľom je človek (sajú ľudskú krv) a vyskytujú sa predovšetkým len v interiérových priestoroch. Jedná sa najmä o plošticu posteľnú (Cimex lectularius) a plošticu tropickú (Cimex hemipterus). Tieto druhy sa vyskytujú najčastejšie v rôznych ubytovacích zariadeniach, z ktorých si ich najčastejšie ľudia prenesú (na oblečení, batožine alebo v rôznych predmetoch ako sú napr. nábytok, knihy a oblečenie z druhej ruky ) až do svojej domácnosti. Uštipnutie plošticou spôsobuje v mnohých prípadoch nepríjemné alergické reakcie (najčastejšie zapálené svrbivé vyrážky).
Súčasné šírenie ploštíc je najčastejšie odôvodňované rezistenciou proti insekticídom, ktorá sa prejavuje na troch funkčných úrovniach, bežných aj pri inom „škodlivom“ hmyze. Je to zníženie kutikulárnej penetrácie (plošticiam jednoducho rastie silnejšia kutikula), metabolická rezistencia (zvýšená expresia a aktivita metabolických enzýmov – jedy sa efektívnejšie odbúravajú) a zníženie citlivosti nervového aparátu voči konkrétnej látke.
Choroby prenášané plošticou posteľnou
Ploštica posteľná môže byť prenášačom rôznych chorôb. Tieto choroby sa môžu prenášať priamo, keď ploštica bodne hostiteľa a vstrekne do neho svoju slinu, alebo nepriamo, keď hostiteľ príde do kontaktu s výkalmi ploštice.
Hepatitída B: Ploštica posteľná môže byť prenášačom hepatitídy B, vírusovej infekcie, ktorá postihuje pečeň. Avšak, riziko prenosu tejto choroby je pomerne nízke.
Chagasova choroba: Niektoré štúdie naznačujú, že ploštica posteľná môže byť prenášačom Chagasovej choroby, ktorú spôsobuje parazit Trypanosoma cruzi. Táto choroba je však viac typická pre Latinskú Ameriku.
Bakteriálne infekcie: Ploštica posteľná môže byť prenášačom rôznych typov bakteriálnych infekcií.
