PLOŠTICA POSTEĽNÁ
Ploštica posteľná (lat. Cimex lectularius) je bezkrídly ektoparazit živiaci sa ľudskou krvou, z ktorej získava všetky životne dôležité živiny. Telo ploštice je sploštené, vajcovitého tvaru, žltohnedého až červenohnedého zafarbenia. Dospelé jedince dosahujú veľkosť 5 až 6 mm, pričom nymfy prvého vývojového štádia merajú len 1 mm. Ploštice sú svetloplaché a aktívne sú najmä v noci. Počas dňa sa zväčša skrývajú v posteliach, sedačkách, v rôznych škárach v nábytku a pod. Uštipnutie plošticou spôsobuje v mnohých prípadoch nepríjemné alergické reakcie (najčastejšie zapálené svrbivé vyrážky). Dĺžka života dospelých jedincov ploštíc, vo vhodných podmienkach (izbová teplota a pravidelný zdroj obživy), dosahuje interval 10 až 14 mesiacov. Vo voľnej prírode sa ploštice posteľné nevyskytujú.
Životný cyklus ploštice
Dospelá samička nakladie počas celého života v priemere 550 ks vajíčok. Vajíčka majú veľkosť makového zrnka, sú bielej farby a ich povrch je obalený lepkavým sekrétom, ktorý umožňuje ich prilepenie na rôzne povrchy. Pri izbovej teplote sa v priebehu 5 až 8 dní liahnu z vajíčok lezúce nymfy o veľkosti 1 mm. Pokiaľ nie sú nymfy ploštíc nasaté krvou, je ich sfarbenie tela svetlé a voľným okom takmer priehľadné..
Do štádia dospelosti nymfy prekonávajú 5 vývojových štádií. Po každom prekonanom štádiu zvliekajú kožu (exuvie) a potrebujú čo najskôr nacicať čerstvú krv. Jedno vývojové štádium nymfy trvá 4 až 8 dní, v závislosti od teploty prostredia. Posledné vývojové štádium nymfy sa po nacicaní a strávení krvi premení na dospelého jedinca schopného okamžite sa rozmnožovať. V dôsledku hladovania alebo premnoženia sa ploštice rozliezajú.
Dospelá samička je schopná naklásť denne 1 až 5 vajíčok, ktoré majú veľkosť makového zrnka a biele sfarbenie. Plášť vajíčka obsahuje lepkavý sekrét čo umožňuje ploštici jeho uchytenie na rôzne povrchy. Ploštica kladie vajíčka na tmavé a neprístupné miesta, primárne však čo najbližšie ku miestu kde človek pravidelne spáva (konštrukcie postelí a sedačiek, matrace a nábytok v blízkosti postelí). Počas svojho života nakladie jedna ploštica priemerne 550 ks vajíčok.
V závislosti od teploty prostredia sa z vajíčok v priebehu 5 až 9 dní liahnu larvy – nymfy, ktoré sú schopné okamžite sať ľudskú krv. Po vyliahnutí majú nymfy veľkosť 1 mm a pokiaľ nie sú nasaté krvou sú voľným okom takmer neviditeľné. Do štádia dospelosti prekonávajú ploštice 5 nymfálnych – vývojových štádií. Pri vhodných podmienkach prostredia a dostatku obživy – ľudskej krvi, je doba prechodu medzi dvoma vývojovými štádiami 3 až 7 dní. Pri každom prechode na vyššie vývojové štádium zvliekajú nymfy kožu – exuvie. Vývoj od vajíčka k vajíčku trvá v priemere pri izbovej teplote 30 až 45 dní.
Stravovacie návyky ploštíc - satie ľudskej krvi
Na základe doterajších vedeckých výskumov sa nepredpokladá, že ploštice pôsobia ako biologické vektrory infekčných ochorení (ani HIV). Ploštice môžu okrem svrbivých štípancov spôsobovať zdravotné problémy ako sú nespavosť, psychická podráždenosť, nočné mory, halucinácie, depresie, astmu, anémia atď. Avšak, u citlivých ľudí môže uštipnutie plošticou vyvolať anafylaktický šok. U niektorých ľudí však nespôsobuje uštipnutie plošticou žiadne alergické prejavy (len asi 5 – 15% ľudskej populácie). Takíto “odolný” ľudia môžu byť tak nevedome ich stálymi hostiteľmi a prenášačmi.
Ploštica je schopná lokalizovať svojho hostiteľa až na vzdialenosť 3 metre. Človeka dokáže vycítiť za pomoci citlivých senzorov na tykadlách a to podľa teploty ľudského tela, vydychovaného oxidu uhličitého a výlučkov potných žliaz človeka – feromónov. Krv sajú všetky vývojové štádia ploštíc. Aj napriek skutočnosti, že ploštice sú svetloplaché, môžu spiaceho hostiteľa napádať i počas dňa. Ploštice sajú krv v prevažnej miere na miestach kde je ľudská pokožka najtenšia – najčastejšie na rukách, nohách, krku a na chrbáte. Krv sajú priamo z krvných vlásočníc, ale aj z poškodených kožných tkanív. Vyššie vývojové štádia ploštíc sú schopné nasať krv v priebehu 10 minút. Čerstvo vyliahnuté jedince – nymfy sa nacicajú krvi do 3 minút.
Parazitujúca ploštica pri cicaní krvi vpúšťa do rany sliny obsahujúce enzýmy, ktoré majú anestetický účinok. Nič netušiaci človek preto nemusí pociťovať uštipnutie okamžite. Vo väčšine prípadov si ľudia spozorujú nové štípance na tele až ráno po prebudení. Doba medzi dvoma saniami krvi je 3 až 15 dní. Po nacicaní krvi sa skrývajú na tmavých miestach vo svojich úkrytoch kde nerušenie trávia nasatú krv. V dôsledku absencie hostiteľa (obdobie hladovania| sa najmä dospelé jedince majú tendenciu rozliezať a sú schopné prekonať vzdialenosť až 50 metrov v priebehu noci.
