Ploštica posteľná má tykadlách citlivé senzory, vďaka ktorým dokáže lokalizovať človeka podľa teploty ľudského tela, vylučovaných feromónov a vydychovaného CO2 až na vzdialenosť 3 metre. Ploštica je svetloplachá čo znamená, že aktívna je najmä v noci. Napriek tomu, v prípade vysokého stupňa zamorenia môžu ploštice napádať človeka aj počas dňa. Ploštice sajú krv prevažne na odhalených častiach ľudského tela a na miestach kde je koža najtenšia (najčastejšie ruky, nohy, krk, chrbát). V prípade absencie hostiteľa sa ploštice rozliezajú a dospelé jedince ploštíc sú schopné za obživou prekonať vzdialenosť až 50 metrov za noc.

Pre plošticu sú typické viaceré bodnutia blízko seba v nepravidelnej línii. Počas sania krvi vpúšťa ploštica do rany sliny obsahujúce enzýmy, ktoré majú anestetický účinok. Vplyvom týchto enzýmov človek nepociťuje uštipnutie ihneď. Alergická reakcia sa zvyčajne prejaví neskôr, v priebehu niekoľkých hodín. V mieste bodnutia vzniká obvykle začervenaná, nepríjemne svrbivá vyrážka o priemere 4 až 7 mm, ktorá obvykle mizne v priebehu 1 až 3 týždňov. U senzibilnejších ľudí sa môže reakcia na uštipnutie plošticou prejaviť zvýšenou telesnou teplotou, rozsiahlymi opuchmi či dokonca anafylaktickým šokom. Zaujimavosťou je, že u niektorých ľudí nespôsobuje uštipnutie plošticou žiadne alergické prejavy (len asi 5 – 15% ľudskej populácie).

Na základe vykonaných vedeckých výskumov sa predpokladá, že ploštice neprenášajú infekčné ochorenia. Avšak, v prípade dlhodobého zamorenia domácnosti plošticami hrozí u ľudí vzplanutie astmy, anémie a psychických problémov.